Roman Šula správne poznamenal vo svojej knihe (Varhany Hammond), že kým gitaristi si obhájili gitary so strunami a lampové aparáty, klávesáci zostali napospas umelohmotným "chameleónom" a stratili tak celkom svoju identitu. Rovnako si dovolím tvrdiť, že už sotva príde firma, ktorá nám ponúkne tak originálny nástroj, ktorý nebude len výpoveďou technického pokroku, ale bude nástrojom, ktorý má svoju dušu. V každom prípade sa nechajme prekvapiť, dúfam, že sa mýlim. A čo naše Hammondky? Z tela im bolo vytrhnuté srdce a nahradené modernou mikroelektronikou. Určite to má aj svoje veľké plusy (najmä váha a údržba), ale tá pravá "príroda" plná nepredvídateľných dejov sa celkom vytratila... Samozrejme, názory na túto tému sú vždy čisto subjektívnou záležitosťou a osobného pohľadu na vec, preto som si dovolím túto krátku úvahu ukončiť...
Hammondky spopularizovalo mnoho významných hráčov od jazzu, bluesu až po rock. To svedčí o tom, aký je tento nástroj jedinečný a nadčasový. Bývalé Československo tiež tento nástroj neobišiel a našiel si svojich skalných fanúšikov v radoch muzikantov i poslucháčov (mňa k tomu "dotlačilo" LP Collegium Musicum). Fanklub Hammond nadšencov existuje dodnes. Je to lifestyle, diagnóza, droga..., viete o čom hovorím :-)
Veľmi by som si prial, aby "Hammond-mania" bola miestom stretnutí ľudí, ktorí objavili v sebe túto diagnózu. Vážení Hammondkári, diskutujte, zoznamujte sa, podeľte sa o svoje skúsenosti, pochváľte sa, posielajte mi fotky svojich Hammondíkov, príbehy, príspevky, pripomienky... Rád privítam aj ďalších spolupracovníkov (ozvite sa!!!). Chcem vás zároveň upozorniť, že tento web je aj pre vlastníkov klonov (Nord, Roland, Korg...). Vítaní sú všetci!
Nech vám to hrá! (napr. aj bez fónických koliesok :-)
Hobitko
